V rámci trestných činov týrania blízkej a zverenej osoby bol medzi rokmi 2002 a 2004, v prípadoch kedy obeťami boli ženy, zaznamenaný na Slovensku viac ako osemnásobný nárast tohto typu kriminality. V roku 2003 tvorili ženy 74,9 % obetí, v roku 2004 ich bolo 80,3 %.V rámci mravnostnej kriminality (znásilnenie, sexuálne zneužívanie a obchodovanie s ľudskými bytosťami) ako obete znova prevládali ženy - 95,2 % tvorili poškodených (2004).
Pre porovnanie s celoeurópskym meradlom, obeťami fyzického alebo sexuálneho násilia sa aspoň raz stalo najmenej 30 - 35 % žien vo veku medzi 16 a 67 rokov. Odhaduje sa, že v Európe každý rok zomrie približne 700 - 900 žien v dôsledku násilia zo strany partnera.
Podrobne sa výskytom násilia páchaného na ženách zaoberá výskum z roku 2002-2003: Bodnárová, B. – Filadelfiová, J.: Domáce násilie a násilie páchané na ženách v SR. Medzinárodné stredisko pre štúdium rodiny, Bratislava 2003.
Výsledky výskumu sú rozpracované aj v publikácii Násilie páchané na ženách ako problém verejnej politiky, IVO, 2005, Zora Bútorová, Jarmila Filadelfiová: http://www.ivo.sk/nasilie_na_zenach.htm
.
Verejná mienka:
Podľa obyvateľov Slovenska je násilie páchané na ženách závažným problémom. Týranie a bitie ženy svojím partnerom za vážny problém pokladá 87 % obyvateľov SR, z toho 46 % ho považuje za veľmi závažný a 41 % za dosť závažný. Ako veľmi závažný problém ho hodnotia o niečo častejšie ženy, najčastejšie vo vekovej skupine od 35 do 54 rokov, so stredoškolským vzdelaním s maturitou.
.
Situácia vo svete:
Štatistiky z celého sveta svedčia o tom, že v živote žien a dievčat je bežné najmä sexuálne, sexualizované násilie. Štúdie z USA napr. ukazujú, že každá piata až siedma žena v USA sa v živote stane obeťou dokonaného znásilnenia. V dejinách boli ženy opakovane vystavované aj mimoriadne brutálnym znásilneniam počas vojen. V nedávnej minulosti bolo masové znásilňovanie zdokumentované v Bosne, Kambodži, Libérii, Peru, Somálsku a Ugande. Výskumná skupina Európskeho spoločenstva odhaduje, že v Bosne bolo od začiatku bojov v apríli 1992 znásilnených viac ako 20 000 moslimských žien. Mnohé z nich boli zavreté v „znásilňovacích táboroch“, kde boli opakovane znásilňované a nútené proti svojej vôli nechcené deti porodiť. Aj tieto príklady svedčia o tom, že znásilňovanie vo vojnách nie je nový fenomén a nevyskytuje sa len v rozvojových krajinách. Údaje získané z medzikultúrnych prieskumov v krízových centrách pre obete znásilnenia odhaľujú, že 40-58 percent prípadov sexuálnych útokov je spáchaných na 15-ročných a mladších dievčatách, vrátane dievčat mladších ako 10 či 11 rokov. Väčšinu znásilnení spáchajú rodinní príslušníci alebo iné osoby, ktoré obeť pozná. Súdne štatistiky a údaje z krízových centier pre obete znásilnenia ukazujú, že viac ako 60 percent znásilnených obetí páchateľa poznalo.
Do kategórie rodovo podmieneného násilia možno zaradiť aj kultúrne zvyky poškodzujúce ženy, ako sú napr. mutilácia (mrzačenie) genitálií, detské svadby a iné škodlivé zvyky a aktivity bežné vo vyspelých spoločnostiach, ktoré sú motivované túžbou urobiť zo žien prijateľné, príťažlivé sexuálne partnerky pre mužov. Patria medzi ne patologické stravovanie (anorexia a bulímia) a vysoko rizikové kozmetické operácie. (http://glosar.aspekt.sk)
